Togo | |||
---|---|---|---|
| |||
![]() | |||
Ahenkuro | Lome | ||
Mpɔtɛm | 56,785 km² | ||
Nnipa dodoɔ | 8,608,444 ab. (2018) |
Togo, wɔ aban kwan so no, ɛyɛ Togo man (Franse kasa mu: République togolaise), yɛ ɔman bi a ɛwɔ Afrika Atɔe fam. Ɛne Ghana hye wɔ atɔe fam, Benin wɔ apuei fam na Burkina Faso wɔ atifi fam.[1] Ɛyɛ aman a wonnyaa nkɔso pii no mu biako na ɛtrɛw kɔ anafo fam kodu Gulf of Guinea, baabi a n’ahenkurow Lomé wɔ no. Ɛyɛ ɔman ketewa bi a ɛhɔ yɛ hyew, a ne kɛse yɛ kilomita ahinanan 56,785 (akwansin ahinanan 22,000) na emu nnipa bɛyɛ ɔpepem 8,[2] na ne tɛtrɛtɛ nnu kilomita 115 (akwansin 71) wɔ Ghana ne n’apuei fam fipamfo Benin ntam.[1][3]
Nnipa akuw ahorow hyehyɛɛ nnɛyi Togo hye wɔ afeha a ɛto so 11 kosi 16 ntam. Wɔ afeha a ɛtɔ so 16 ne 18 ntam no, mpoano mantam no yɛɛ Europa nkoa aguadibea titiriw , na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no nyaa din "Nkoa Mpoano". Wɔ 1884 mu no, Germany de ɔmantam bi a ahobammɔ a wɔfrɛ no Togoland ka ho too gua. Wiase Ko I akyi no, wɔde Togo nniso no maa France. Togo nyaa ahofadi fii France nsam wɔ 1960 mu.[4][5] Wɔ 1967 mu no, Gnassingbé Eyadéma dii asraafo atuatew a edii nkonim anim, na ɛno akyi no ɔbɛyɛɛ ɔman bi a ɛsɔre tia komunism, a ɔman biako na ɛwɔ hɔ no titrani. Wɔ afe 1993 mu no, Eyadéma hyiaa abatow a aman pii wom a mfomso ahorow asɛe no, na odii nkonim mprɛnsa.Bere a owui no, na Eyadéma yɛ "ɔkannifo a ɔde bere tenten asom wɔ nnɛyi Afrika abakɔsɛm mu", efisɛ na ɔyɛ ɔmampanyin mfe 38.[2] Wɔ afe 2005 mu no, wɔpaw ne babarima Faure Gnassingbé sɛ ɔmampanyin.
Togo yɛ ɔman a ɛwɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse, ɛwɔ Sahara anafo fam[1] a ne sikasɛm gyina kuayɛ so kɛse.[5] Ɔman kasa ne Franse, nanso wɔka kasa afoforo, titiriw Gbe abusua no de. Ɔmanfo no mu ɔha biara mu 47.8 di Kristosom akyi, na ɛma ɛyɛ ɔsom a ɛsõ sen biara wɔ ɔman no mu.[4] Togo yɛ Amanaman Nkabom, Afrika Aman Nkabom, Nkramofo Nkɔmmɔbɔ Ahyehyɛde, South Atlantic Asomdwoe ne Nkɔmmɔbɔ Beae, Francophonie, Amanaman Nkabom, ne Afrika Atɔe Fam Aman Sikasɛm Kuw no muni.