Kylix (keramika)

Kylix (starogr. κύλιξ – kylix) je typ starogréckej keramickej nádoby na pitie.^[1][2]

Kylix (mn. č. kylikes), široká plytká čaša s dvomi vodorovnými uchami na okraji, s obvykle vysokou nôžkou nad podstavcom (existovali aj varianty na nízkej nôžke), bol v starovekom Grécku najbežnejším druhom čaše na pitie.^[1] Vyrábal sa v rôznych formách a veľkostiach.^[3]

Počiatky jeho používania spadajú do doby bronzovej – mykénskej civilizácie, kedy však boli väčšinou hlbšie (takmer všetky najstaršie boli neskorohelladského pôvodu).^[3] Už v tom čase sa stala najobľúbenejším tvarom nádoby na pitie vína (zvyčajne riedeného s vodou). Najčastejšie sa používal počas 6. stor. pred Kr., koncom 5. stor. pred Kr. sa už vyskytoval menej. Maliarska výzdoba kyliku sa v tomto období sústredila predovšetkým na jeho dno (na maľbu kruhového tvaru, zvané tondo^[4]), ktorá spočiatku bývala čiernofigúrová, neskôr sa nahradila červenofigúrovou.^[5][6]

Vzhľadom na to, že sa z nich najčastejšie pilo na sympóziach, námetom ich výzdoby boli často scény neviazanej sexuálnej zábavy, vracania, močenia (napr. obscénne scény z osláv dionýzií, bežným námetom bol aj boh vína Dionýzos a jeho satyrovia). Starovekí Gréci ešte nemali také obmedzenia, ktorými sa riadi sexuálny život kresťanov (napr. využívať služieb prostitútky bolo prijateľné aj keď bol muž ženatý^[7]).^[8] Účastníci sympózií z nich pili víno a konverzovali. Keďže tieto vyobrazenia pri pití pokrývalo víno, odhaľovali sa v etapách.^[5] Muži si pri tom mohli klásť hádanky, rozprávať príbehy, spievať pijanské piesne alebo hrať hry. Jednou z obľúbených hier bol „kottabos“. Spočívala v tom, že hráči nechali na dne čaše trochu vína a triafali ho do vybraného terča.^[9] Na vonkajšom povrchu čaše boli niekedy zobrazené veľké oči, pravdepodobne tu išlo o žartovný námet. Podobnou vtipnou čašou je napr. aj Bomfordova čaša s veľkými očami, ktorej podstavec znázorňuje mužské pohlavné orgány.^[10]

1. ↑ ^{a b} Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
2. ↑ Classical Art Research Centre, Cups and other drinking vessels [1] Archivované 2015-09-28 na Wayback Machine
3. ↑ ^{a b} Frank H. Stubbings. Mycenaean Pottery from the Levant. Cambridge : CUP Archive, 1951. S. 30.
4. ↑ Kathryn Topper. The Imagery of the Athenian Symposium. New York : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-11-0701-102-1. S. 138.
5. ↑ ^{a b} Brian A. Sparkes. Greek Pottery: An Introduction. New York : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 63.
6. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 386 – 387.
7. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 439 – 440.
8. ↑ Eva C. Keuls. The Reign of the Phallus: Sexual Politics in Ancient Athens. Berkeley : University of California Press, 1993. ISBN 978-05-2007-929-8. S. 165.
9. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 439.
10. ↑ Robin Osborne. Archaic and classical Greek art. Oxford : Oxford University Press, 1998. ISBN 978-01-9284-264-0. S. 133 – 134.