Kylix (starogr. κύλιξ – kylix) je typ starogréckej keramickej nádoby na pitie.[1][2]
Kylix (mn. č. kylikes), široká plytká čaša s dvomi vodorovnými uchami na okraji, s obvykle vysokou nôžkou nad podstavcom (existovali aj varianty na nízkej nôžke), bol v starovekom Grécku najbežnejším druhom čaše na pitie.[1] Vyrábal sa v rôznych formách a veľkostiach.[3]
Počiatky jeho používania spadajú do doby bronzovej – mykénskej civilizácie, kedy však boli väčšinou hlbšie (takmer všetky najstaršie boli neskorohelladského pôvodu).[3] Už v tom čase sa stala najobľúbenejším tvarom nádoby na pitie vína (zvyčajne riedeného s vodou). Najčastejšie sa používal počas 6. stor. pred Kr., koncom 5. stor. pred Kr. sa už vyskytoval menej. Maliarska výzdoba kyliku sa v tomto období sústredila predovšetkým na jeho dno (na maľbu kruhového tvaru, zvané tondo[4]), ktorá spočiatku bývala čiernofigúrová, neskôr sa nahradila červenofigúrovou.[5][6]
Vzhľadom na to, že sa z nich najčastejšie pilo na sympóziach, námetom ich výzdoby boli často scény neviazanej sexuálnej zábavy, vracania, močenia (napr. obscénne scény z osláv dionýzií, bežným námetom bol aj boh vína Dionýzos a jeho satyrovia). Starovekí Gréci ešte nemali také obmedzenia, ktorými sa riadi sexuálny život kresťanov (napr. využívať služieb prostitútky bolo prijateľné aj keď bol muž ženatý[7]).[8] Účastníci sympózií z nich pili víno a konverzovali. Keďže tieto vyobrazenia pri pití pokrývalo víno, odhaľovali sa v etapách.[5] Muži si pri tom mohli klásť hádanky, rozprávať príbehy, spievať pijanské piesne alebo hrať hry. Jednou z obľúbených hier bol „kottabos“. Spočívala v tom, že hráči nechali na dne čaše trochu vína a triafali ho do vybraného terča.[9] Na vonkajšom povrchu čaše boli niekedy zobrazené veľké oči, pravdepodobne tu išlo o žartovný námet. Podobnou vtipnou čašou je napr. aj Bomfordova čaša s veľkými očami, ktorej podstavec znázorňuje mužské pohlavné orgány.[10]